V roku
1839 objavil zoológ George Waterhouse škrečka zlatého v blízkosti mesta Alepoo. Pomenoval ho Cricetus auratus, čo znamená, škrečok zlatý. Takmer až o sto rokov neskôr sa podarilo profesorovi Aharoniovi zo zoologického oddelenia Univerzity v Jeruzaleme odchytiť prvého živého zlatého škrečka. V hlbokej nore našiel matku s asi 12 mláďatami, z ktorých prežili len tri. Keďže sa rýchlo rozmnožovali, koncom roka ich žilo v zajatí už okolo 300. Škrečkovia dostali dodnes platné označenie: Mesocricetus auratus, škrečok zlatý stredný. ,,Stredný" preto, lebo sú menší ako škrečok poľný (Cricetus) a väčší ako trpasličie škrečky (Cricetulus). Po roku 1945 sa stali najobľúbenejšími domácimi miláčikmi aj v EurópeOpis škrečka zlatého Škrečok zlatý je rozšírený západne od Kaspického mora a v oblasti, ktorá leží medzi Kaspickým a Čiernym morom. Je veľký asi 15cm a dožíva sa od 2 do 4 rokov. Pri
škrečkovi zlatom existuje veľa farebných mutácií. Podľa základných kritérií, čiže farba srsti, dĺžka srsti, vzor bielej srsti, sa škrečky zlaté delia do typových skupín. FARBA SRSTI: zlatá, škoricová, hrdzavá, šedá, krémová, biela, čierna,... DĹŽKA SRSTI: kráka ,dlhá, dlhá vlnitá, hladká saténová, bezsrstý škrečok VZOR BIELEJ SRSTI: pruhovaný, prevažne škvrnitý, biela prechádza do inej farby, prevažne škvrnitý aj na bruchu
STRANKA
(NIKA, 12. 4. 2010 2:02)